Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako majestátny symbol moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Jeho história alebo teda história hradného kopca sa na základe archeologických nálezov datuje až k dobe bronzovej. Počas jeho dlhej histórie sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Hrad bol postavený na prelome 13.-14. storočia. Pôvodne ho tvorila 5-poschdová veža, pri ktorej bola postavená obytná budova a zásobáreň na vodu. Zaujímavosťou je, že do tejto veže neviedli žiadne schody, len rebríky. Z dôvodu ochrany obyvateľov, viedol prvý rebrík až priamo na druhé poschodie, vďaka čomu ho mohli obyvatelia hocikedy vytiahnuť a ukryť sa tak pred nepriateľskými vojskami.
Severný palác hradu Strečno
Časť severného paláca hradu Strečno prešla rekonštrukciou, kedy došlo aj k obnove hradnej kaplnky a sakristie. Zaujímavosťou tejto obnovy je fakt, že došlo k strhávaniu cementových omietok, ktoré ukrývali pôvodné a originálne gotické omietky. Návštevníkov určite zaujmú aj nové vitrážové okná v kaplnke, ktoré nádherne umocňujú atmosféru meistnosti. Počas letnej sezóny slúžia priestory severného paláca hlavne na výstavné a reprezantatívne účely.
Strop hradnej kaplnky Nové vitrážové okná
Žofia Bosniaková
Asi najvýznamnejšou osobnosťou prepojenou s históriou hradu Strečno je celkom určite Žofia Bosniaková, ktorá pevnosť obývala v 17. storočí aj so svojim manželom Františkom Vešelénim. Už v tej dobe patril hrad k najlepšie opevnením pevnostiam na Považí, čoho dôkazom sú aj pôvodné brány a opevnenia. Ľudia tejto doby vnímali majiteľku panstva Žofiu Bosniakovú, ako veľmi šarmantnú ženu s dobrým srdcom. Dôkazom čoho je aj legenda, ktorá hovorí, že Žofia počas najväčšej chudoby a nedostatku jedla rozdávala miestnym ľudom maličké chleby v tvare kruhu, ktoré neskôr získali podľa nej meno “bosniaky”. Spoločne so svojim manželom založili v obci Teplička nad Váhom aj chudobinec a hospic.
Žofia Bosniaková zomrela v roku 1644 ako 34-ročná. Neskôr v roku 1689 objavili v krypte jej perfektne zachované telo cisárske vojská, čo bol na tú dobu doslova zázrak. Vďaka tomu a svojej dobrosrdečnosti získala po svojej smrti prezývku svätica zo Strečna. Jej telo bolo neskôr vystavené v kostole v neďalekej Tepličke až do roku 2009, kedy ho duševne chorý muž vyniesol a zapálil. Na hrade je od roku 1995 vystavená ako symbol úcty jej vosková figurína.
Nádvorie hradu
Jedným z najzaujímavejších objektov na nádvorí hradu je 88 metrov hlboká studňa, ktorá bola kopaná ručne do skaly. Zaujímavosťou je, že sa v nej nikdy nenachádzala pitná voda, len minimum úžitkovej. Keď cisárske vojská zničili v roku 1689 väčšinu hradu, zasypali aj hradnú studňu. I vďaka tomu jaskyniari po jej objavení získali veľké množstvo archeologických artefaktov. Vyčistenie celej studne im však trvalo až 5 rokov.
Stredoveká gastronómia
V hradnej kuchyni môžu návštevníci hradu vidieť historické kuchynské náradie a nádoby. Ľudia v minulosti pripravovali jedlo na otvorenom ohni. Ich jedálniček sa skladal najmä z ovocia, zeleniny, pšeničnej kaše, chleba a zriedka z mäsa. Hoci boli pokrmy jednoduché, mali ľudí zasýtiť na väčšiu časť dňa.
