Zrúcanina hradu na ryolitovom návrší, vystupujúcom na Východoslovenskej rovine v intraviláne obce Veľký Kamenec.
Pôvodné jadro hradu – veža a obvodové opevnenie – stálo na najvyššom vrchole hradného kopca. Súčasťou stredovekého hradu bola pravdepodobne aj cisterna na nádvorí. Súčasťou areálu je aj valové opevnenie a múry siahajúce až po kostol pod hradom, ktorý mohol byť jeho časťou.
Z hradu sa zachovalo niekoľko múrov – nárožná päťboká masívna bašta a značne zničená okrúhla delová bašta. Múry naznačujú takmer trojuholníkový pôdorys hradu s oblými a polygonálnymi baštami na nárožiach. Na polygonálnej bašte s priľahlým múrom sa zachovali delové strieľne a otvory okien. Na mieste kde bolo nádvorie je do kameňa vysekaná cisterna, ešte dnes dosť zreteľne rozpoznateľná.
O začiatkoch hradu chýbajú presnejšie správy. Pravdepodobne vznikol v polovici 13.storočia po tatárskom vpáde. Údajne ho v roku 1247 vystaval Lorand z rodu Ratholdovcov. Usadlosť Kamenec (Kuezd) bola v r.1280 majetkom Mateja a Ratolda z rodu Ratótovcov, ktorí ju vymenili za iné majetky s Bokšovcami. Ich rod sa rýchlo rozrastal až bola nevyhnutná deľba majetkov. Pri deľbe v r.1323 Kamenec pripadol Soósovcom a Szerdahelyovcom. Vtedy sa prvýkrát spomína aj hrad Kamenec (castrum Kuwezd). Medzi majiteľmi dochádzalo k neustálym sporom, nestarali sa poriadne ani o hrad, ktorý bol už v r.1438 vo veľmi zlom stave a sčasti opustený.
História a osobnosti hradu
O rok neskôr zomrel kráľ Albrecht a takmer bezvládie využil Ján Szerdahelyi, ktorý si protiprávne prisvojil Kamenec. V rokoch 1444 až 1450 hrad krátko držali aj páni z Pavloviec (Palóczi). Po smrti Jána Szerdahelyiho však hrad zostal v správe jeho manželky. Ján Hunyadi nemohol nechať hrad bez chlapskej ochrany a preto v r.1450 rozhodol nekonečný spor v prospech Juraja a Mikuláša Soósovcov. No zakrátko do Zemplína vtrhol Ján Jiskra a po ťažkých bojoch v r.1451 Kamenec dobyl. V r.1453 bol Jiskra donútení opustiť krajinu a jeho žoldnieri sa pridali k bratríkom.
V r.1458 armáda nového kráľa Mateja Korvína rozdrvila bratrícke poľné roty pri Sárospataku, no hrad stále ovládali bratríci. O rok neskôr však kráľovské vojská dobyli aj hrad, kde podpísali mierovú zmluvu medzi Jiskrom a Jánom Hunyadym. Od r.1527 krajinu plienili žoldnieri dvoch kráľov – Jána Zápoľského i Ferdinanda Habsburského. Stúpenec Zápoľskovcov – kapitán František Németh, obsadil Kamenec v r.1556, ale už v r.1558 Ferdinandov generál Imrich Telekessy hrad dobyl späť.
Pravdepodobne v dôsledku týchto udalostí koncom 15.storočia vykonali Soósovci na hrade veľké opravy a vybudovali veľké opevnenie. Avšak v 17.storočí, keď sa vtedajší majiteľ Juraj Soós aktívne zúčastnil Wesselényiho povstania, cisárske vojsko v r.1672 hrad obsadilo a o rok neskôr zbúralo.
