- V kaštieli sa od roku 1708 zdržiaval ako člen cisárskej posádky aj Juraj Jánošík
- V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo
- v roku 1647 palác vyhorel
- V roku 1710 zajali a uväznili na Bytčianskom zámku zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka
Sobášny palác v Bytči je súčasťou zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe. Samotný areál pozostáva z renesančného kaštieľa so štvorcovým pôdorysom (od roku 1970 národná kultúrna pamiatka), Sobášneho paláca, pôvodne staršej budovy prestavanej v klasicistickom štýle a vstupnej budovy z konca 19. storočia. Pôvodne tu stál menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, ktorý patril nitrianskemu biskupstvu. V roku 1563 sa zmocnil Bytčianskeho panstva spolu s hradom František Thurzo, ktorý dal vybudovať v rokoch 1571 – 1574 na mieste starého gotického hradu nový kaštieľ – opevnený areál s viacerými funkčnými stavbami. Stavbou renesančného kaštieľa poveril František Thurzo talianskeho majstra Jána Kiliána de Siroth z Milána.
Do dejín kaštieľa sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster Andrej Pocabello, ktorý opravil kaštieľ a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk (1605 – 1612). Toto pôvodné rozdelenie a určenie paláca však slúžilo iba za života Juraja Thurzu a jeho syna Imricha.
Rozmach a úpadok kaštieľa
Rodina Thurzovcov v Bytči zriadila knižnicu, ktorá mala v roku 1610 viac ako 800 zväzkov kníh a klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov. Zámok a Bytču od roku 1624 až do polovice 19. storočia vlastnil rod Esterháziovcov. Za ich vlastníctva v roku 1647 palác vyhorel, bol opravený, ale využíval sa skôr na hospodárske účely (sklady, dreváreň a sýpka). V roku 1862 Esterháziovci kaštieľ aj s panstvom prenajali veľkopodnikateľovi s drevom Leopoldovi Popperovi, ktorý ho potom v roku 1868 odkúpil. Rodina Popperovcov uskutočnila nevhodné úpravy. Kaštieľ prebudovala na byty, budovu Sobášneho paláca prestavali a v roku 1886 adaptovali na administratívnu budovu okresného súdu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960.
Bytča a Juraj Jánošík
V kaštieli sa od roku 1708 zdržiaval ako člen cisárskej posádky aj Juraj Jánošík. Keď v roku 1710 zajali a uväznili na Bytčianskom zámku zbojníckeho kapitána Tomáša Uhorčíka, zoznámili sa a časom i spriatelili. V októbri 1710 Jánošík pomohol Uhorčíkovi pri úteku zo zámockého väzenia. Juraja Jánošíka na žiadosť otca v novembri 1710 prepustili z cisárskych služieb. Uhorčík Jánošíka nahovoril, aby sa pridal ku zbojníkom. Koncom zimy v roku 1712 Jánošíka zajali a v marci 1713 ako 25 ročného obesili na háku v Liptovskom Mikuláši.
Krátko po jeho smrti začala sa tradovať jánošíkovská legenda, legenda o odvážnom zbojníkovi, čo “rovnal svet”, ktorý “bohatým bral a chudobným dával”. Ľudová fantázia ho obdarila rozprávkovými vlastnosťami, zázračnou silou, neobyčajnou rozvahou a odvážnymi činmi. Stal sa hrdinom mnohých ľudových piesní a povestí. Osudy Juraja Jánošíka, jeho druhov i ďalších zbojníckych družín sa stali obľúbeným námetom slovesného, hudobného a výtvarného ľudového umenia.
V súčasnosti je v Sobášnom paláci na prízemí umiestnená stála expozícia Sobášny palác – stredoeurópsky klenot. Do priestorov paláca nie je možný bezbariérový prístup.
